Chronický stres vzniká z rôznych príčin. Nemusíme si ho uvedomiť hneď, no po čase sa prejaví v podobe psychosomatických ochorení alebo vyhorenia. Ako vyzerá vyhorenie? Prečo je nebezpečné a čo robiť, keď ho na sebe pozorujeme? Na otázky magazínu zdravia odpovedala Katarína Potúčková, ktorá pomáha ľuďom uzdraviť sa z vyhorenia.

Prečo je v súčasnosti dôležité hovoriť o vyhorení?

Dnes sú ľudia často pracovne preťažení alebo majú pocit, že sa musia neustále hnať za pracovnými výkonmi či úspechmi. Aj naše okolie môže vedome či nevedome vyvíjať tlak na to, aby sme vyhoveli najmä požiadavkám druhých a seba často posúvame na posledné miesto. Dlhodobý negatívny stres narúša vnútornú rovnováhu, pôsobí deštruktívne a môže prísť až k úplnému vyhoreniu.

Čo je vyhorenie, ako vzniká a prečo je také nebezpečné?

Vyhorenie vzniká ako následok dlhodobého pôsobenia stresu. Ak je stresu veľa a je chronický, teda nedochádza k momentu uvoľnenia a regenerácie, myseľ a telo sa dostávajú do problému. Stresového hormónu v tele je toľko, že máme problémy so spánkom, nedokážeme sa sústrediť a neustále premýšľame, dokonca aj v noci. Keď príčinu nadmerného stresu nevyriešime, nedoprajeme si oddych a regeneráciu, tak nám dôjde energia. Vtedy telo a mozog vypnú, nakoľko už vyčerpali svoju kapacitu zvládania neprimeranej záťaže.

Ako zistím, že sa blíži vyhorenie?

Americká psychologická asociácia uvádza, že až u 66 percent ľudí spôsobuje stres fyzické a u 63 percent ľudí psychické príznaky. Vyhorenie je proces. V prvom rade je dôležité uvedomiť si, že som pod stresom, cítim sa nekomfortne, prípadne neštandardne reagujem alebo sa správam. Ľudia v procese vyhorenia môžu mať oslabené kognitívne funkcie, znižuje sa ich vnímavosť či schopnosť nájsť riešenia. Dokonca sa môžu začať objavovať úrazy či psychické ochorenia. Medzi prvé znaky môže patriť aj pocit, že prácu, ktorú sme ešte nedávno mali radi, vykonávame s nechuťou a nevôľou. Vyhorenie sa prejavuje veľmi individuálne, no spoločnými znakmi sú pocit preťaženia, enormná únava, negatívne pocity voči práci, cynizmus a zvýšená chybovosť.

Prečo vyhoríme v práci? Ako tomu môže firma predísť?

Často ide o pracovné preťaženie a neúnosné množstvo pracovných stresorov. Potom sú tu osobnostné predispozície zamestnanca. Ani firma nemôže vedieť, čo sa v človeku odohráva, ak to sám nepovie. Firma by mala eliminovať faktory, ktoré spôsobujú nadmerný stres a preťaženie.

Vyhorieť sa dá aj v osobnom živote. Čo to znamená?

Takéto vyhorenie nastáva vtedy, keď ideme dlhodobo proti sebe. Keď sme ticho namiesto toho, aby sme reagovali. Keď nevieme povedať nie a nepostavíme sa za seba. Plníme požiadavky príbuzných a okolia. Keď je toho príliš veľa, odskočíme od seba, svojho vnútorného prežívania a stratíme sa. Svoju daň si môže vypýtať aj pocit nenaplnenia v osobnom živote. Pod tlak nás dostáva aj prevládajúci názor, že robiť chyby je nesprávne. No je to prirodzené a ľudské. Prostredníctvom chýb sa učíme a osobnostne rastieme.

 Čo máme robiť, keď vyhoríme a nemáme energiu na nič?

Vyhorenie je absenciou radosti zo života. Ak sa ocitneme v stave vyhorenia, pokojne si poplačme, vyspime sa, ale dôležité je nepanikáriť. Najlepším riešením je zavolať niekomu blízkemu a porozprávať sa o tom, čo prežívame. Dovoľme si požiadať niekoho o pomoc. Často sa totiž stáva, že ľudia, ktorí sú v procese vyhorenia, majú pocit, že sú na všetko sami. Na mieste je aj odborná pomoc, či už vo forme všeobecného lekára, psychiatra, koučingu alebo psychoterapie.